reklama

Ako som s indiánmi pobudol u Slovanov.

Niekoľko hodín chôdze vo vytrvalom daždi a predierania sa nízkym mokrým porastom na mne nenechalo suchej nite. Vystúpil som na kopec a v sedle pod ním som zazrel úzky, takmer nebadateľný prúžok dymu.Vlastne sa len trochu vlnil vzduch. A clivá tichá melódia píšťaly ma priviedla k táborisku pod stromami na okraji neveľkého lesíka. Pri ohni sa hriali dvaja indiáni. Ozajstnejší než všetci pruskí a balkánski štatisti zo širokouhlých filmov môjho detstva. Úplne naozajstní indiáni.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Neboli bojovo pomaľovaní a tak som sa spýtal, či sa môžem trochu osušiť pri ich ohni. Prikývli. Hráč na píšťalu sedel so skríženými nohami pri ohníku a ešte chvíľu pískal. Do vrkočov z dlhých vlasov mal vpletené fialové šnúrky, na temene hlavy neveľký drdol prizdobený pierkom. Orlí nos s úzkou jazvou, vystupujúce lícne kosti, Karl May šuviks, lepšieho by nevymyslel. Keď sa zodvihol odložiť píšťalu do tulca visiaceho na strome a priložiť na oheň, pomenoval som ho Čakajúcim Panterom. Ten druhý, s dlhými čiernymi vlasmi prehodenými cez pravé plece pracoval na zhotovení prístrešku, ktorý mal jeho ležovisko chrániť pred dažďom. Bol mohutnejší a napriek tomu, že práve pobehoval bosý, dal som mu meno Hromový Mokasín. Mal na sebe jednoduchý svetlý chlpatý kabátec s kapucňou, siahajúci mu tesne pod kolená.  Na ramenách jediná ozdoba zo strapcov doplnených tenkými prúžkami čiernej kožušiny.  Jeho spoločník, Panter, mal oblečenú tenkú plátenú košeľu sporo zdobenú jemnou indiánskou výšivkou, okolo pása len bedernú zásterku a zopár kúskov jelenicových koží a nejakých drobných kožušín. V koženom púzdre na opasku sa mu pohojdávall veľký lovecký nôž.  Na krku váčok zdobený korálkami a okrúhlymi mosadznými plieškami. Rovnako aj jeho mokasíny boli zdobené hustou vzorkou z belasých, bielych a čiernych korálok... Jeden by ani neveril, že je dvadsiaty jún 2009 a dej sa odohráva na Cisárskej holi vo Veporských vrchoch, pár kilometrov nad Utekáčom. Hromový Mokasín sa volá Marek a Čakajúci Panter sa mi predstavil ako Norbi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hej, nie som tu náhodou, na tieto slávnosti ma pozval euroindián Miky, s ktorým som sa náhodou zoznámil minulý víkend. „Rozložíš oheň trením drievok?“ , „Ako dokážeš prespať v snehu bez poriadneho nylonového spacáka?“ „Koľkí bývate v jednom týpí?“ „Keď ste na výprave, kradnete aj sliepky?“. Po niekoľkých desiatkach odpovedí na podobné otázky mi povedal: „ Veď sa príď pozrieť. Na budúci týždeň sme na Cisárskej holi a odtiaľ vyrážame na týždňovú výpravu. Uvidíš aj pohanov.“

 A tak som sa v tú upršanú minulú sobotu ocitol v blízkosti ľudí, ktorí sa vo svojom voľnom čase dokážu z robotníkov, úradníkov, slobodných umelcov, obchodníkov,či programátorov premeniť na našich dávnych slovanských predkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 „ Oni tu majú slávnosti Slnovratu, to je niečo ako jánske ohne. A nás s nimi spája tá láska k prírode“ – vysvetlil mi Norbi. Indiánske táborisko bolo na okraji línie stanov, v ktorých prebývali „naši pohanskí predkovia“. Zatiaľ, čo indiáni sa dosť ortodoxne držali zásady -žiadne plasty!, nylon, polyamid či polyester presvitali spomedzi stromov nad ich pozíciou. V prerušovanom daždi pohania na lúku príliš nevylezali. Tuatam zapískala koncovka, tuatam píšťalkový dvojhlas, občas zavzlykali gajdy.  Obďaleč, v strede sedla, prikrytá ochrannou plachtou stála hromada dreva pripravená na večerné zapálenie. Dážď, nedážď, na Cisárskej holi vládla zjavná pohoda pred hlavným večerným programom. Miky a jeho bojovníci ešte nedorazili, ale spomedzi stromov nečakane pristúpil k nášmu ohňu červenokožec očividne z iného národa. Na rýchle opísanie jeho zjavu nemôžem použiť iné slovo, ako majestátny. Mal mohutnú, vysokú postavu, dlhé čierne vlasy cez plecia a náušnice z lesklého kovu. Čierny kabátec siahajúci mu do polovice stehien zdobila na spodku biela hrubá výšivka. Legíny z jelenicovej kože mal premočené od dažďa a rovnako ako u Pantera, celou jeho osobnou bielizňou bola bederná zásterka, v tomto prípade nie z jelenice, ale z hrubej tkaniny so vzorkou. Považoval som ho za Huróna, ale Hromový Mokasín ma opravil, že je to Mohawk. Mohawkovia nažívajú s ľudom, ku ktorému patria moji spoločníci očividne v mieri, lebo zvítanie bolo srdečné a majestátny Mohawk o chvíľu zaujal pozíciu v kruhu načahujúc ruky k plameňom. Teplo ohňa s nami zdieľala ešte belošská manželka Hromového Mokasína a spolu s ňou s nami táborili aj ich dve miešanecké detičky. Posledným belochom pri ohni okrem mňa, bol zálesák a priateľ indiánov, ktorému hovorili Komár. Len Miky s ostatnými bojovníkmi stále nikde...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mňa ale úplne premkla atmosféra pokoja a priateľstva s týmito ľuďmi, ktorých som videl prvýkrát v živote. Uvarili na ohni kávu a popíjali sme ju z jednoho plechového hrnčeka. Ponúkli ma pemikanom, zmesou sušeného ovocia,jadierok a orieškov. Delili sa vzájomne o jedlo a v pahrebe piekli cibule. Bolo mi fajn. Ak poznáte ten pocit, že všetko je presne ako má byť, veci zapadajú do seba a dávajú zmysel. Keď je jednoducho harmónia. A toto bola superharmónia. Návrat k prameňom. Ja neviem, čo tam kto prišiel hľadať. Ja som len prišiel na chvíľu pozrieť táboriacich indiánov a našiel som oveľa viac. Zrazu mi bolo ľúto, že som len na skok.Že keď to prepukne, ja už budem niekde úplne inde. Že neabsolvujem divotance, nedozviem sa, čo sú podstrižiny, nezistím, čomu oni hovoria svargové rozjímania s koncovkami a píšťalami, mená, tance v pahrebe, hmýrenie, vítanie slnka na svitaní... Lebo:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celé veky sa predkovia v tomto svornom – Svargovom čase stretávali, aby sa obrodili v Slnku, v láske, aby sa ozdravili a upevnili v zdraví, aby posilnili v slnečnosti svoje občiny a spoločnosť. Vracia sa doba slobody, rodného duchovna a preto spievajme a vyvolávajme z kopcov do dolín živové výkriky a nápevy. Trombity nech trúbia, fujary nech fujaria, píšťale pískajú, staroslovanské bubny doby nech vyďobú do zvitkov času, že tu sme a že sa slnečne obrodzujeme spolu s inými bytosťami na prsiach Matky Zeme pod posvätným Slnkom v kruhu štyroch živlov – v kruhu rannej, poludňajšej,večernej a polnočnej strany. A na týchto stranách nech zapália sokoli, ktorí v tomto roku obetovali  pre obrodu rodného, nech zapália pochodňami z brezovej kôry štyri slnečné vatry, aby sme vo veľkom kruhu slnečnými piesňami vyladili svet.

Cestou dolu som ich stretol. Miky a jeho tlupa boli ako z filmu. Opäť jelenica, kože, korálky, perá. Ovešaní kapsičkami, váčkami, tekvičkami, tulcami. Najprv som myslel, že ma klame zrak, keď som na jednom z opaskov videl hompáľať sa kunu. Čo je vypchatá, či čo? Nie, čerstvo zabitá. To snáď nie. „Toto ste ulovili?“, pýtam sa neveriacky. Červenokožec sa poškrabal za uchom: „ No, ležala zabitá na ceste za Utekáčom, ešte ju autá nerozkašírovali. Nejaká kožka z nej hádam bude.“

Už tretí deň prší. Som na obchodnej výprave. Celé dni v obleku a s kravatou na krku jednám, prezentujem, kombinujem. A večer v hotelovej izbe zhasnem svetlo, načúvam kvapkám dažďa na parapetnej doske a premýšľam: „Čo asi teraz robia „moji“ indiáni?“ Chcem tam moknúť s nimi...

Dano Demočko

Dano Demočko

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...si robím, čo chcem. Zoznam autorových rubrík:  Cez Albánsko s PiťomZa psím zadkomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu