Dano Demočko
Najkrajšie miesto na Zemi - Syri I Kalter
Krása je subjektívny dojem. "Najkrajších" miest na svete je nespočetne veľa. Pre niekoho je to Taj Mahal, pre iného Lazy pod Makytou. U mňa už dlho vedie Syri I Kalter, akože ináč, v Albánsku.
...si robím, čo chcem. Zoznam autorových rubrík: Cez Albánsko s Piťom, Za psím zadkom, Súkromné, Nezaradené
Krása je subjektívny dojem. "Najkrajších" miest na svete je nespočetne veľa. Pre niekoho je to Taj Mahal, pre iného Lazy pod Makytou. U mňa už dlho vedie Syri I Kalter, akože ináč, v Albánsku.
Piťovi chýba pud sebazáchovy. Viem to o ňom ja, vedia to jeho blízki a už aj niekoľko stovák čitateľov tohto blogu. Ale keď súhlasil s mojim nápadom vyraziť si do Albánska, určite netušil, že už prvý večer po prechode hraníc bude mať albánsku britvu na krku.
V ďalšej časti nekonfliktného, apolitického, takpovediac jednotvárneho albánskeho cestopisného miniseriálu sa opäť nič neudeje. Nebude o čom hlboko uvažovať a už vôbec nie o čom polemizovať. Dá sa ňou len ľahúčko kĺzať, ako sme my napokon kĺzali celým Albánskom. Hakuna matata.
Ak si chcete vychutnať ozajstné albánske jazdenie, neuspokojte sa s krátkym a rýchlym fakultatívnym výletom z Čiernej Hory. Je to ako chcieť si skúsiť plávanie v riave s podmienkou, že sa nepustíte brehu. Ozajstný albanian driving sa dá zažiť len na juhu a juhovýchode Albánska.
Toto je ďalší diel drobného cestopisného seriálu. Nerieši kto mal, alebo nemal vyhrať voľby. Neevokuje diskusie o tom, či je,alebo nie je boh. Totálne neangažovaný, ťažko apolitický. Nuda, nuda, šeď, šeď. Nejde v ňom ani o geografické a národnokultúrne detaily Albánska. Je skôr o pocitoch ako o faktoch. Je o ľuďoch, čo sme tam stretli. Je o spomalenom čase.
Večer v deň odchodu sme naložili naš džípik expedičným materiálom, menšími zásobami a previazanou, prelepenou igelitkou nám neznámeho obsahu, ktorú sme mali tesne pred opustením Albánska odovzdať Lole, nám rovnako neznámej albánskej vysokoškoláčke. Na to, že máme prejsť Maďarskom, Srbskom a Albánskom sa nám tých „nám neznámych“ vecí zdalo priveľa a rozhodli sme sa aspoň telefonicky si overiť, čo, doriti, v tej igelitke vlastne je, nedáme sa predsa pozatvárať ako naivní truľovia. Zavolali sme Lenke, čo nám tú batožinku dohodila.
Keď som Piťa pred necelými dvoma rokmi presvedčil, že si v dvojke urobíme trip cez Albánsko, všetci priatelia a známi sa ma pýtali: „Kamže to ideš? Do Albánska? A s Piťom? “ , pričom najväčšmi intonovaná hrôza bola práve na mene tohto môjho dlhoročného kamaráta. Asi ako keby som sa zberal s Georgom Bushom na trek cez Afganistan, alebo zahrať si futbal s odisteným granátom.